od štartu až po pristátie
Technika štartu
Fáza naplnenia vrchlíka- postavíme sa chrbtom k padáku, uchopíme predné (A-čka) popruhy a riadičky tak, že zostávajúce popruhy prechádzajú cez vnútornú stranu lakťov k padáku. Za bezvetria nasleduje rozbeh, pri silnejšom vetre pomalší ale silovejší rozbeh vždy smerom proti vetru, ruky máme vzadu a padák rozbiehame resp. ťaháme celým telom a nie len rukami, ruky pri tom postupne opíšu oblúk smerom nad hlavu. V tomto momente, keď nás naliaty vrchlík chce už predbehnúť (sledujeme ho pohľadom hore), pustíme predné popruhy (A-čka) a mierne padák pribrzdíme.
Fáza kontroly a korekcie vrchlíka- závislosti na rýchlosti vetra beh spomalíme alebo úplne zastavíme, pohľadom kontrolujeme vrchlík, jeho naplnenosť vzduchom, nezapletenosť šnúr, riadičkami prípadne vyrovnáme smer a rýchlosť vrchlíka. Ak je zistená nejaká porucha, v tejto fáze štart zrušíme prebrzdením, alebo stiahnutím zadných popruhov (C-čka). V prípade, že sme padák nevytiahli nad hlavu, alebo nám bočný závan zhodil padák viac na niektorú stranu, nesnažíme sa padák silou pretiahnuť nad hlavu ťahom do svojej strany, ale rýchlo podbehneme pod stred padáku a vykorigujeme smer proti vetru riadičkami. Ak už je všetko v poriadku, prechádzame plynule do tretej fázy.
Fáza vzletu-spočíva v urýchlení rozbehu a zvýšení ťahu telom v miernom predklone. Padák má byť len nepatrne pribrzdený. V momente, až padák vztlakom začína pilota dvíhať, nesmie sa predčasne sadať do sedačky ani odľahčovať padák nadskočením, ale pokračovať v behu kým máme kontakt so zemou. V momente vzletu je vhodné krátko pribrzdiť padák pre zlepšenie kĺzavosti, po odpútaní sa od zeme zasa riadenie uvoľníme pre urýchlenie a vzdialenie sa od svahu. Po štarte zásadne nevypúšťame riadičky z rúk pre potreby usadenia sa v sedačke, počkáme s tým až sme bezpečne opustili nebezpečnú zónu v bezprostrednej blízkosti svahu
Let a riadenie krídla počas letu-Počas letu pilot riadi krídlo dvoma spôsobmi - pomocou šnúr, ktoré nazývame riadičky a tiež nakláňaním sa v sedačke. Zatiahnutím jednej riadičky krídlo otáča, zatiahnutie oboch riadičiek krídlo spomaľuje svoju rýchlosť. Naklonením sa v sedačke a prenesením váhy na jednu stranu krídlo zatáča na túto stranu. Riadenie krídla vyžaduje cvik a cit, pretože nesprávnym zásahom do riadenia môže dôjsť k prudkej reakcii krídla, ktoré nie je žiadúce.
Pristávanie-Pristávanie je rovnako dôležité z hľadiska bezpečnosti, ako štart. Prvá zásada je výber vhodnej dostatočne veľkej pristávacej plochy bez prekážok a možných turbulencií s jasným smerom vetra. Výber možnej pristávacej plochy sa robí už pred štartom.Je dôležité poznať smer vetra na pristávacej ploche.Pri pozorovaní si všímame smer, ktorým dymia komíny, ohne v krajine, pri silnejšom vetre sklon vhodných rastlín - lístie stromov, krovín... Prvá zásada je - poslednú zatáčku urobíme v dostatočnej výške nad terénom. Je nebezpečné pristávať v zatáčke! Pristávame zásadne proti vetru. Pristávať možno v zásade 2 spôsobmi: Vo výške 10-8 m nad zemou pribrzdíme na 50% (nie viac - pozor na pretiahnutie padáku) a dobrzdíme vo výške cca 2 m. Druhý spôsob - s podrovnaním - znamená nechať padák rozbehnúť naplno a vo výške 3-2 m nad zemou naplno pribrzdiť. Zásadne sa pristáva na nohy - nie na zadok. Pred pristátim odhadom alebo pozorovaním cieľa cez natiahnuté nohy zisťujeme, či cieľ doletíme, alebo preletíme. Ak sa nám pri pozorovaní cez nohy cieľ vzďaľuje smerom dopredu, budeme "krátky" a je potrebné buď let urýchliť alebo zvoliť náhradné bližšie miesto pristátia. Ak sa nám cieľ pohybuje smerom pod nohy budeme "dlhý" a je potrebné vykonať zatáčku.
Núdzové pristátie
Pri nutnosti pristátia do lesa zmiernime rýchlosť, chránime sa kolenami a lakťami si chránime tvár a hlavu. Pristávame zásadne do koruny stromu - nie do úzkeho prieseku, kde hrozí zbortenie vrchlíka a pád. Snažíme sa zachytiť konárov stromu. Padák zvykne pokračovať v lete a s ohľadom na dĺžku šnúr s spravidla prevesí cez korunu a zabráni pádu pilota na zem. Pri labilnej polohe radšej počkáme na pomoc, pri stabilnej polohe sa pokúsime o zlanenie alebo zostup zo stromu.
Nad vodnými hladinami pilot paraglidingu nemá dôvod lietať (pokiaľ neskúša nácvik nebezpečných figúr), ale pokiaľ sa stane, že je nutné pristáť do vody, postupuje sa nasledovne:
Ak je čas je vhodné sa vyzuť, prípadne zložiť prilbu - budeme musieť hneď plávať! Rozopneme nožné popruhy, uvolníme krížové popruhy, v neveľkej výške nad hladinou i prsný popruh. Pristáva sa zásadne po vetre! Nie je vhodné z postroja vyskakovať, pretože odhad výšky nad hladinou je veľmi skreslený. Pri kontakte s vodnou hladinou sa nadýchneme a opúšťame postroj, snažíme sa nestratiť orientáciu, snažíme sa odplávať proti smeru pristátia. Vrchlík po vetre nás preletí a dopadne mimo nás. V prípade pristátia do tečúcej vody pristávame po prúde, aby ten odniesol vrchlík mimo nás.
Elektrickému vedeniu sa zásadne vyhýbame, nikdy neprelietame akékoľvek vedenia v malej výške, nikdy vedenia nepodlietavame! V prípade havárie sa snžíme vodiče nepremostiť, slabé vedenia sa snažíme preraziť nohami. V každom prípade hrozí smrteľný úraz elektrickým prúdom alebo pád z nebezpečnej výšky!
Pri núdzovom pristávaní na streche sa snažíme, aby sa vrchlík prehupol cez hrebeň strechy. Aby nás vrchlík nestiahol dole, je dôležité sa niečoho zachytiť a vrchlík stiahnuť, alebo odhodiť. V zriedkavých prípadoch sa dá dopadnúť tak, že vrchlík zostáva naliaty a po odraze pokračujeme v lete.
Dopad na kolmú stenu nie je častý, ale v prípade núdze je nutné odraziť sa nohami, pri smerovaní do okna sa ho snažíme preraziť a chrániť sa pritom nohami a lakťami.
Pri pristávaní za prekážkou je najvhodnejšie na rýchlosti letieť čo najďalej za prekážku a pristávať hoci aj po vetre.
Webová stránka bola vytvorená pomocou on-line webgenerátora WebĽahko.sk